VIKINGOVIA - NÁROD, KTORÝ BOL OVPLYVNENÝ BOHMI?
Tričko s Vikingami pre fanúšika Vikingov
Vikingovia žili na území dnešného Dánska a boli to z hľadiska kresťanstva pohania. Prvá zmienka o ich kontakte s vtedajším kresťanským svetom sa datuje na jún roku 793 n. l., kedy vyplienili kláštor v Lindisfarne v Anglicku. Tieto nájazdy do Anglicka, a potom neskôr aj do Francúzska a oblasti Stredozemného mora trvali ďalších asi 300 rokov. Vikingovia boli úspešní vo svojich nájazdoch a lúpežných výpravách hlavne vďaka svojim lodiam. Ich lode mali nízky ponor a dokázali kombinovať cesty na otvorenom mori a vjazd do ústí riek vo vnútrozemí. Vikingovia tak boli schopní preplávať veľkú vzdialenosť po mori a z rieky zaútočiť priamo na veľké mestá, ktoré boli v dnešnej Európe. 
Vzhľad Vikingov
Vikingovia boli na svoju dobu pomerne vysokí, merali okolo 180 cm a možno aj preto vzbudzovali svojim, na tu dobu netypickým, vzhľadom a výškou strach medzi kresťanmi. Z dostupných archeologických nálezov môžeme usudzovať, že Vikingovia boli čistotní, pretože v ich hroboch sa našli aj kozmetické pomôcky ako hrebene, britvy a dokonca aj kozmetické náčinie na leštenie nechtov. Z toho pravdepodobne aj vyplýva predstava, že Vikingovia veľmi dbali o svoje vlasy a zväzovali ich do copov.
Najznámejšie mýty o Vikingoch
Určite mýtus číslo jedna, ktorý má pôvod pravdepodobne v 19. storočí je ten, že Vikingovia nosili helmy s rohmi. Pravda je taká, že žiadne podobné archeologické nálezy sa v súvislosti s obdobím Vikingov nenašli. Tento mýtus pravdepodobne vznikol v časoch romantizmu, kedy vtedajší spisovatelia a ilustrátori prisudzovali Vikingom helmy s rohmi.
Ďalšou predstavou, ktorú môžeme vyvrátiť je tá, že Vikingovia boli len dobyvatelia a drancovali všetko tam, kam vstúpili. Na dobytých územiach zakladali osady a živili sa tiež farmárčením, ale aj obchodom. Prevažne obchodovali s rybím tukom a otrokmi. Pokiaľ mohli Vikingovia uplatniť svoj vplyv alebo vyjednávacie schopnosti, určite ich využili a územie získavali taktiež vyjednávaním.
Za predposledný mýtus, môžeme označiť to, že Vikingovia bojovali prevažne so sekerami. Z dochovaných nálezov skôr vieme, že bojovali hlavne s kópiami a mečmi, aj keď sekery mohli slúžiť ako obradná zbraň.
Posledným mýtom je to, že bojov a nájazdov sa zúčastnili len muži. Ženy mali vo Vikingskom svete pomerne dobré postavenie a mohli sa zúčastniť aj bojov ako štítonošky po bokoch mužov bojovníkov.
Vikingské božstvá a legendy
Vikingskí bohovia sídlia v Asgarde a najväčší z bohov je Odin. Jeho syn, Thor, je patrne najznámejším z bohov. Je bohom hromu a bohom sily. Ďalšou významnou bohyňou bola Freya, bohyňa lásky, plodnosti, ale aj smrti. Vikingovia verili, že pokiaľ zomrú v boji hrdinskou smrťou, privíta ich Odin vo Valhalle, čo je sieň, kde spolu hodujú padlí bojovníci a bohovia a spoločne sa pripravujú na svoju poslednú bitku - Ragnarok. Ragnarok je posledná bitka, ktorá má prebiehať s Titánmi. Zaujímavým bohom je tiež Loki, ktorý je považovaný za boha klamu a je často považovaný za záporáka.
